MOTÁCI

Ahoj všetci....môj prvý článok o výstupe na Choč niekto záhadne zmazal, takže sa ho pokúsim ešte raz napísať...
Naša motáčka - vysokoškoláčka Denča, ako jediná napísala aj doručila projekt, takže ako jediný prešiel až to finálnej fázy....
V piatok 8.5.2009, hoci bol sviatok a voľný deň k tomu : -D sa skupina Motákov: Ivan, Mirka, Majka, Zdenka, Denča, Ada, Maťa, Kukinko a jeden Chočský bobor Peťko rozhodli zdolať Choč ( 1 611 m.n.m., aj keď spomínaný bobor Peťko tvrdí, že iba 1 608 m.n.m....mne osobne sa viac páči 1 611, lebo je to väčšie a hlavne vyššie čislo :-D).
Cesta začala rezkým krokom a o pol hodiny sme sa objavili  pri hrade Likava, kde pár motákov už začalo vyzliekať nejaké vrstvy svojho oblečenia a to sme už  vedeli, že na konci našej túry budeme poriadne spotení, lebo nás viedla Denča ;-) O chvíľu tu bola znovu ďalšia prestávka, ale tentoraz občerstvovacia, lebo pár osôbok vyhlásilo, že už by sa aj patrilo najesť :-D ( všakže Kukinko?).
Chodník nás doviedol až na Predný Choč a odtiaľ sme zišli do sedla Poľana, kde sme objavili drevenú stavbu s veľkou predsieňou a spálňou, s luxusnou klimatizáciou, proste konfort " Hotela Choč". Aj keď to bola výhodná ponuka, dokonca s možnosťou odfotiť sa s miestnym krásavcom mackom :-D, nás čakal výstup na vrchol, tak sme museli s ľútosťou odmietnuť.  Naša Denča nahodila bleskové tempo a nakoniec sme všetci vyfučali až na vrchol  a vychutnávali nádherný výhľad na Liptov a Tatry.
Cesta späť viedla bludiskom kosodreviny a hlavne dolu a dolu kopcom, čo sa pár Motákom moc nepáčilo, lebo začali protestovať ich kolená, až do Lúčok, kde sme si dali zaslúženú kofolu a pivko a započúvali sa do disco hitov minulého storočia ;-)
Do tejto chvíle prebiehalo všetko podozrivo v poriadku, ale to by sme sa nemohli volať Motáci :-D, takže sa muselo niečo stať , no a schytali sme to my dve s Mirkou. Kým všetci ostatní sa viezli domov na dvoch autách, my sme si počkali v Liptovskej Teplej na 45 minút meškajúci osobák a závideli ostatným ich veget pod sprchou...
A čo na záver? iba poďakovať Denče za skvelú túru a čakáme na ďalšie motácke nápady...