MOTÁCI

Zúčastnení: Ivan, Mirka, Majka, Denča, Aďa, Maťo Lomňo, Monča

V piatok sme sa stretli na vlakovej stanici, kde sme sa už v dobrej nálade pripravovali na dobrodružstvo splavovania vodnej nádrže Ružín v Margecanoch. Denča, Aďa, Maťo v LM nastúpili do vlaku, v ktorom ich už čakala Monča zo Senice. Margecany nás privítali daždivým počasím a so psíkom Budim. Po obhliadke lodenice sme sa išli zásobiť vodou s neďalekej štílovej studne . Potom sa začalo s prípravou špeciálnej večere – dary mora – zmes mušlieho mäsa, kreviet, sépie, z ktorých sa urobilo vynikajúce rizoto. Pre istotu sa urobilo ešte aj zeleninové rizoto, ktoré malo úspech najmä u Denči . Po výdatnej večeri sa Aďa, Monča a Maťo vrhli na loďky – Maťo a Monča tvorili jednu posádku na kanoe a Adka sa popasovala s kajakom. Po prvotných trampotách so znášaním lodí a s nasadaním, za neustálej pozornosti miestnych „rybárov“, si odvážni členovia expedície začali veselo fŕkať po Ružíne . Po zotmení sme si ešte posedeli vonku v tajomnom svetle sviečky, Monča nás naučila novú kartovú hru „hromádky“ a išlo sa spať – Aďa, Maťo a Monča spali vonku na stoloch, pričom Maťo si zaobstaral super pohodlný vankúš – klát dreva . 

Na druhý deň ráno sme sa zasýtili vynikajúcou bryndzovou pomazánkou a krátko po deviatej hodine sme vyrazili na vodu. Posádky boli v zložení: Mirka, Ivan a Majka jedno kanoe, Aďa a Monča druhé kanoe, Denča a Maťo tretie kanoe. Tretie kanoe malo na začiatku menšie problémy s koordináciou lode, o čom svedčilo množstvo obrátok, ktoré urobili na vode , ale nakoniec sa z nich stali vodní piráti, ktorý brázdili túto „zdivočelú“ vodnú nádrž .

Počasie v tento deň sa stále nevedelo rozhodnúť, či nám bude pršať alebo svietiť slnko. Všetci členovia expedície si aj napriek tomu spokojne fŕkali po zatiaľ pokojnej vode a spoznávali okolie brehov nádrže, kde bolo postavených množstvo houseboatov a rybárov. Okolo obeda sa počasie predsa len rozhodlo, že nám bude pršať a fúkať, aby naša plavba nebolo také fádna. Vietor bol silný, dážď studený a vlny veľké, z čoho bolo jasné, že niekto z nás isto skončí vo vode s prevrhnutou loďkou. Najbližšie k tomuto scenáru mala posádka dospelákov a tu je vyjadrenie jedného z nich – Majky: „ My, frajeri dospeláci, plný síl, sme sa rozhodli zdolať okrem prvého ostrova aj druhý, ďalej vzdialený. Úspešne sme sa vylodili na ostrove, až na moju pravú topánku . Mirka samozrejme dobila všetky cípy ostrova a ešte stihla aj zakričať na rybárov a ja som bola pokrstená mokrým veslom za pravého vodáka. Cestou späť sme však schytali už spomínaný vietor s dažďom, ktorý sa o niečo viac pohral s naším kanoe, takže sme sa skoro prevrhli. Existujú 2 možné príčiny takmer potopenia – prvá z nich je tá, že my s Mirkou sme dostatočne nezabrali pádlom v pravej chvíli a tá druhá pravdepodobnejšia  je, že zlyhal Ivan, lebo zle nakormidloval na vlnu. A aký bol výsledok? Kanojka sa začala poriadne kývať a postupne sme naberali do nej vodu. Potom sme sa snažili už len zo všetkých síl dopádlovať ku kraju. Držali sme sa zubami-nechtami brehu a Ivan s Mirkou odčerpával molitanmi vodu z dna kanojky. Pravdu povediac bol to riadny adrenalín. Našťastie sa vietor kúsok utíšil a my sme bezpečne dopádlovali k mládeži, ktorá sa tiež múdro skryla pred dažďom na neďalekom brehu“ .

Keď sme videli, že počasie sa už určite neumúdri zamierili sme späť do lodenice, aby sme pripravili obed – špagety s marcadellou. Potom sme tiež boli pokrstení na pravých vodákov, dostali sme mokrým pádlom po zadku. Poobede sme sa znova vydali na vodu, tentoraz na druhú stranu nádrže s menšími zmenami v posádkach lodí mládeže – Aďa a Denča na kanoe s Močou v strede, a Maťo na kajaku. Neskôr sa Monča s Maťom vymenili a všetci sme sa nechávali unášať už pokojnými vlnami pri západe slnka nad vodnou hladinou. Na večeru sme pripravili svieži zeleninový šalát a špekačky, zahrali si pár kôl „hromádok“ a išlo sa spať. Nedeľné ráno sme začali sladkými raňajkami – kakaovník a makovník a potom sa ešte časť našej expedície, Ivan a Mirka, vybrali na vodu, zatiaľ čo zvyšok pripravoval obed – výbornú zeleninovú polievku a popritom sa stihli ešte aj opaľovať. Po obede sme sa sebou všetko poupratovali, zablahoželali Aďke k jej meninám a rozlúčili sme sa s Margecanmi ako s ďalším pekným zážitkom Motákov.