MOTÁCI

V utorok 8.5.2012 bol sviatok  a pre nás to bol deň na túru do Prosieckej a Kvačianskej doliny.  Posádku prvého auta tvorili Mirka, Ivan, Zdenka, Majka a Denča a v druhom aute sa viezli Maťka, Luko, Maťo, Lomňo a Lukova mamina. Autá sme odparkovali v Presieku, kde Mirka pohotovo vybavila lacnejšie parkovné ( ako inak :-D).  Po krátkej chvíli nás už vítali dve skalné steny Vráta, ktoré tvoria vstup do tiesňavy. Chodník ďalej viedol suchým korytom potoka, občas sme prechádzali snehovými lavínami a samozrejme nechýbali oceľové reťaze a rebríky. Všade okolo nás bola nádherná príroda lemovaná úžasnými skalnými útvarmi.  Zdolajúc túto skalnú časť sme sa dostali na lúku Svorad, kde sme si spravili krátku prestávku na občerstvenie. Škoda, že počasie nebolo ideálne slnečné, ale všade okolo nás bola iba hmla a opar, iba Mirka ako vždy videla predpoveď  budúceho slnka :-D. Potom sme mali dve možnosti, buď pôjdeme rovno na Veľké Borové alebo si spravíme výstup na Prosečné (1372 m.n.m.). Samozrejme vyhral výstup na Prosečné :-D. Chodník viedol lesom, ktorý vyzeral ako z rozprávky alebo z hororu? Asi záleží na uhle pohľadu.  Všade bola hmla, rosa, mach, popadané stromy , blato na topánkach a dokonca pod vrcholom nás vítal malý snehuliačik. Aj keď ukazovník tvrdil, že cesta na vrchol bude trvať 1:20, tak my sme boli rýchlejší ( aspoň Mirka s Denčou určite :-D). Hovorí sa, že z vrcholu je nádherný výhľad na celý Liptov, ale nám to asi nebolo súdené. Asi je to naozaj zakliata hora...videli sme iba hmlu :-D. Chodník pokračoval strmou cestou s prekážkovou dráhou tvorenou blatom a popadanými stromami.  Túru nám obohatili aj preteky dolu lúkou. Hlavnými aktérmi boli Denča,  Maťo a Lomňo a hláškou dňa bol Maťov výkrik:  „ To nie je fér. On má dlhé nohy“ :-D. O chvíľu sa nám otvoril výhľad na dedinu Veľké Borové a zároveň sa konečne počasie umúdrilo a začalo svietiť slniečko. Denča hneď vyhlásila, že by tu chcela bývať a Luko sa hneď chytil príležitosti a navrhol jej, že nech si najskôr ide vyskúšať život na dedine u neho v Bobrovci a hneď ju to nadšenie prejde :-D. Pokračovali sme  ďalej do tiesňavy Borovianky  okolo jej skoro vyschnutého koryta. Po pár zátačkach sme objavili odbočku na Ráztocký vodopád, ktorý nás dosť sklamal, lebo mal málo vody. Popri vodopáde viedol zaujímavo naklonený drevený rebrík. Mirka, Denča, Maťo a Lomňo samozrejme po ňom vyliezli a spravili jeden kuk do tiesňavy.  O pár minút sme došli na Oblazy, kde sme si prezreli drevené mlyny a vodnú pílu. Potom sme nabrali smer Kvačianska dolina. Kamenistá cesta viedla vysoko nad korytom potoka a podarilo sa nám aj vidieť Jánošíka, aj keď iba jeho kamennú tvár :-D. V ústi Kvačianskej doliny sme sa rozdelili. Maťka spolu s Lukom išli popod horu do Prosieka po autá a my ostatní sme pokračovali do dediny na ich známe brontvaiovské pivo. Denča, Maťo a Majka si dali zelené a Ivan svetlé pivo. Maťo vyhlásil, že za tú cenu by si kúpil v Kauflande 11 pív :-D. Potom sme si už iba vykračovali cestou za Kvačany a čakali, kedy po nás príde Maťka s Lukom. Samozrejme sme sa ich dočkali a okolo 17:00 sme už boli v Mikuláši.