MOTÁCI

PIATOK: Dospelácí v zložení Ivan, Majočka a Zdenočka nasadli okolo 11:00 do plne naloženého auta a vyrazili na cestu do Dolného  Kubína. Druhá časť Motákov: Ada, Denča, Vašo, Maťo L. si tiež určili rovnaký smer, len si zvolili iný dopravný prostriedok  Čiže  nastúpili do vlaku a potom autobusu a poobede už zložili svoje batohy v našom dočasnom ležovisku . Kúsok neskôr našu zostavu ešte doplnili Záhoráci: Martina, Majo, Monika, Deniska a Silvia a ešte náš kamarát z Nitry Rišo alias Stibor zo Stiboríc . Prvé info hovorili, že otvorenie dospeláckeho zrazu v Kempe Tília Geceľ je o 20:00, lenže niekde došlo ku skratu, takže otvorenie už bolo o hodinu skôr. Nuž čo, aj také veci sa stávajú, ale nás to neodradilo a samozrejme sme sa tam išli pozrieť. Hviezdou programu bol folklórny súbor Rosa, rosička, ktorý tak veľmi zaujal našich mládežníkov, že po prvej pesničke sa rozlúčili a s úsmevom odišli späť do školy. V noci našu partiu ešte doplnila Miročka, takže sme boli skoro kompletní, len nám chýbal náš Kukinko, ktorý mal menší problém s časmi príchodu.

SOBOTA: Ako zvyčajne meškáme na túru a ako zvyčajne v tom má prsty Kukinko , ktorý sa konečne  dohodol sám so sebou a rozhodol sa prísť ráno na zraz. Ale nakoniec to až také dlhé zdržanie nebolo a naša túra mohla začať. V plnej zostave spolu s našimi 2 sprievodcami Tomášom a Elenkou nasadáme do áut, ktoré nás doviezli až na sedlo Príslop ( 808 m.n.m.). Cesta nás viedla lesom a rozkvitnutými lúkami až na Kubínsku hoľu (sedlo 1325 m.n.m.) a Minčol (1392 m.n.m.). V komárom a mušom obkrúžení sme sa rýchlo posilnili zlepencami a nabrali ďalšie sily do objavovania tajomného jazierka pod Kubínskou hoľou. Bol to nápad nášho sprievodcu Tomáša, ktorý nás šikovne previedol všelijakými krkahájmi , priamo ku rašelinovému jazierku. Táto obchádzka stála za to,  ako aj skúsenosť vlastnými nohami stáť na neistej a vodou nasiaknutej rašeline. Cestou späť sme sa zastavili na kofolu v  Chate na Kubínskej holi a potom už iba zjazdovkou dolu na Koliesko a cez horu a lúky do Dolného Kubína. Šikovný Maječek rýchlo zohnal kľúče od sprchy, takže poniektorí z nás sa stihli aj osprchovať v teplej vode a niektorým "rýchlejším" stačila aj studená voda z vodovodu. Pred večerou sme ešte stihli odohrať jeden futbalový zápas. No  prehrali sme, ale aspoň sme sa pri tom  dobre zabavili. Po večeri sme odohrali aj jeden volejbalový zápas, ktorý sme s prehľadom vyhrali a tiež sme sa pri tom dobre zabavili Večer bolo otvorenie tomáckeho zrazu a samozrejme nechýbala skupina Rosa, rosička. Tentoraz mládež vydržala trochu dlhšie .  Po otvorení bola diskotéka, kde sa hlavne Denča, Kukinko a Vašo poriadne odviazali. 

NEDEĽA: Tento deň sme poňali dosť oddychovo a vláčikom sme sa odviezli do Hornej Lehoty, kde nás už čakala naša plť Saška aj so sympatickým pltníkom Martinom. Všetci sme si užívali plavbu po Orave, Martinové informácie a vtipné príhody zo života pltníkov a pár z nás si aj vyskúšalo pltnícke remeslo. Niektorí Motáci navšívili  Oravský hrad, jeho expozície a nádvoria. Ostatní sa rozhodli prebádať Oravský podzámok a keďže mali prázdny žalúdok, tak samozrejme objavili pizzériu. Zdenočka, Majo a Monika  sa zahrali na "Robinov Hoodov" a  pod hradom si vyskúšali streľbu z luku. Išlo im to skvele a skoro všetky šípy išli aj do terča. Po návrate sme už iba oddychovali, oddychovali a oddychovali...

PONDELOK: Znovu nás čaká túra aj keď počasie nám kúsok nepraje. Autami sme sa odviezli do osady Biely Potok a potom pešo nádhernými Jánošíkovými dierami. Stále sme išli okolo zurčiaceho potoka, vodopádov, roklín a tiesňav, prechádzali sme rebríkmi, lávkami a reťazami, až sme sa dostali do sedla Pod tanečnicou. Ocitli sme sa na nádhernej horskej lúke, kde - tu pohodené stromy, vpravo Veľký Rozsutec, ale predovšetkým  dych vyrážajúci pohľad na Malý Rozsutec, ktorý sa týči vysoko nad okolím ako stolová hora.  O pár minút sme v sedle Medzirozsutce ( 1200 m.n.m.), kde si dávame prestávočku na obnovenie síl. Majočka s Deniskou ostali strážiť sušiace sa tričká a zvyšok Motákov išiel dobiť vrchol Veľkého Rozsutca (1610 m.n.m.). Chodník viedol lesom, ktorý postupne ustupoval kosodrevine a nakoniec už iba jedna reťaz a  vrchol. Pri železnom kríži, určujúcom najvyšší bod sme sa všetci odfotili, len  škoda, že odtiaľ neboli žiadne výhľady. Všetko bolo totálne zastreté mrakmi a nebolo nič videť. Cesta dole nebola vôbec ľahká, na rozsypaných skalách trpeli hlavne kolená. Na Medzirozsutcoch sme si kúsok oddýchli a nabrali sme smer Malý Rozsutec (1343 m.n.m.). Cesta strmo stúpala až pod skalu a odtiaľ už iba jedna dlhá reťaz, na ktorej sme museli kúsok čakať, lebo bola obojsmerná.  Nad reťazami sa nám otvoril krásny výhľad na lúky pod nami ako aj na okolité vrcholy hôr. Na vrchole sme si spravili pár fotečiek a nasledoval dosť nepríjemný a prudký  zostup skalnou suťou a lesom do osady Podrozsutec  a Biely Potok. Keďže sme boli blízko Terchovej, tak sme si ešte odskočili pozrieť nádherný drevený betlehem v Kostole sv. Cyrila a Metoda. Po večeri sa Ivan, Majočka a Zdenočka museli rozlúčiť, lebo v utorok museli ísť späť do práce. Časť Motákov si ešte išla zaplávať do bazéna a keďže z toho dosť vyhladli, tak hlad oklamali polkami chlebou, ktoré zbaštili priamo na námestí.

UTOROK: Celý deň sa niesol sa v znamení leňošenia. Doobeda si Maječek a Maťa kúpili super sandále a keďže toho vegetu už bolo veľa aj na našich Motákov, tak sme začali s 3. ročníkom "Melón Capu". Mali sme 4 dvojice - Ada+Kukinko,    Monika+Denča, Silvia+Vašo,Maječek+Deniska. Začali sme okolo obeda a ako najust sa začalo zmrákať a v diaľke sme počuli aj blesky. Ale my sme stále hrali, hrali a hrali, pokiaľ nás prvé riadne kvapky nezmočili. Utekali sme sa skryť a čakali čo sa bude diať. Nedočkali sme sa konca dažďa a keď sa trošku zmiernil, vybehli sme povyzliekaní (Kukinko bol len v slipoch) popri rieke Orave smer Aquapark. Tu sme mali plavecké preteky a 3 hodiny sme sa mohli vyblázniť na tobogánoch. Bolo super, obsadili sme takmer všetky kategórie a aj sme povyhrávali. 1. miesto Ada, Majo, Kukinko 2.miesto Monika, Vašo, Maťo 3.miesto Silvia. Tento deň sme mali ešte odohrať až 3 futbalové zápasy. Pripravili sme sa na 100% - oblečením a taktikou. Figu nám to síce bolo platné. Opäť sme prehrali. Ale oblečenie si získalo veľký úspech a aj v hraní sme sa evidentne zlepšili napr. Ada aj pobehla, Vašo ako brankár zostal niekedy aj v bráne, Denča sa usmievala od ucha k uchu, Monča kopala loptu už len pár metrov vedľa súperovej bránky no a Lukáš to tam všetko manažoval a sem tam aj zachraňoval. 

STREDA: bola poznávacia. Plavili sme sa loďou po Oravskej priehrade vedľa vtáčieho ostrova na Slanický ostrov. Po zakotvení v prístave sa trojica Ada, Maječek a Maťo rozhodli zaplávať si na Oravskej priehrade. Všetci sme ich v tom podporovali z brehu, v bundách a podaktorí cudzinci mali na sebe aj zimné čiapky. Ale naši otužilci to zvládli a tvrdili že voda je teplá.....Pešo popri priehrade sme sa potom presunuli asi do 4km vzdialeného Námestova, kde sme si pozreli námestie, najedli sa a busom sme sa vrátili do DK, do školy. Večer nás opäť čakal futbal. Hráči sa nahodili do gala - podprsenku si Kukinko vypchal cukríkmi, ktoré porozhadzoval a tak si kupoval obecenstvo, ostatní hráči samozrejme tiež rozhadzovali cukríky. Cieľom dnešného stretnutia bolo dať aspoň 1 gól. PODARILO SA. Čo na tom, že to bol vlastenec. Trma vrma pred našou bránkou v ktorej stála Ada a Kukinko jej výdatne pomáhal - prihrávočka jedna, druhá a zrazu šup a už bola lopta z ich prihrávok v našaj bránke. Takže sme bezkonkurenčne prehrali všetky zápasy, ale boli sme najzábavnejšie a najorginálnejšie oblečené družstvo.Večer pre nás všetkých ešte Ada s Kukinkom pripravili super hru po škole s úlohami, ktoré nebolo len tak jednoduché nájsť. Od tohto zrazu budem pozornejšia a budem sledovať aj iné tabule ako jedáleň, štáb, WC dievčatá - potom sa totiž tak veľa nenachodím, ak bude ešte niekto tak akčný a pripraví súťaž.

ŠTVRTOK: Rozhodli sme sa, že je už dosť leňošenia a treba aj niekam vystúpiť, takže vyhral Veľký Choč (1611 m.n.m.). Podarilo sa nám to v takmer rekordnom čase - za 1,45hod. Počasie nám prialo, výhľady stáli za tú námahu. Po príchode do školy sme ešte dohrali 3.ročník "Melón Capu" dopadol nasledovne: 1.miesto Maječek a Deniska, 2. miesto Monika a Denča, 3.miesto Silvia a Vašo, 4.miesto Kukinko a Ada. Ešte pred večerou nás poctili návštevou Močaro a Kečub. Po večeri bolo vyhodnotenie všetkých súťaží - žali sme úspech za úspechom. Nesmiem zabudnúť ani na stolný tenis, ktorý si zahrali opäť všetci Motáci a Silvia dokonca úspešne - 3.miesto. Po vyhodnotení bolo ukončenie zrazu a dlho očakávaná disco - na ktorej sa všetci vybláznili a vypotili kopu somarín, alebo žeby potu????

PIATOK:sa niesol v znamení balenia a odchodu.

A čo záverom? Celý týždeň sa o nás starali veľmi milí, usmievaví, ochotní organizátori, ktorým patrí aj touto cestou naše poďakovanie. Bolo super. A o rok sa stretneme v Martine.