MOTÁCI

SOBOTA: Mirka s Ivanom dorazili ako prví a dnes aj ako jediní z Motákov do upršaného Martina. Rýchlo si prezreli rozmočenú poľnú trať,pomotali sa po Martine a večer strávili na porade rozhodcov.

NEDEĽA: Dážď, dážď a stále dážď, ale aj celoslovenské preteky. Mirka s Ivanom boli rozhodcovia pri hode kriketkou a pred umrznutím ich zachránil veľmi zlatý chlapček, ktorý im doniesol termosku s teplým čajom. Samozrejme prišli do školy už aj Motáci: Ada, Denča, Kukinko s Pajou, Martina, Deniska, Monika, Silvia a našu partiu doplnil aj Rišo z Nitry. Zároveň po pretekoch odišiel preč Ivan, ktorý si namiesto spania v triede a rôznych túričiek užíval kúpele.

PONDELOK: Doobedu stále prší a naši mládežníci sa vybrali do mesta na menšie nákupy. Poobede je už Mirke dlho v triede, takže prvá menšia túrička môže začať. Cieľ bol jasný- ústie Gaderskej doliny a Blatnický hrad. Samozrejme všetci skončili mokrí zvrchu aj zospodu.  Po  večeri mládež vyhrala 1. zápas vo vybíjanej nad TOM Bažanty Tlmače a hneď nato naše labutienky ( plavky, plávacie kolesá, uteráky)  prehrali 1.zápas vo futbale s Červíkmi 1:14, ale dôležité bolo, že znovu ukázali svoju silu...čiže jednoznačne  zvíťazili v kategórii  futbaloví zabávači a zožali  najväčší potlesk....možno sa ten futbal aj niekedy naučíme hrať....Do školy konečne dorazili aj Majočka so Zdenočkou, takže konečne boli Motáci kompletní.

UTOROK: Aj napriek nie celkom priaznivému počasiu, sme sa rozhodli uskutočniť našu prvú väčšiu túru. Ráno sme všetci nasadli do našich 3 áut a rýchlo sme nabrali smer Necpalská dolina. Naši kamaráti z organizačného štábu nám vybavili povolenky na vstup do doliny, ale iba pre 2 autá, takže na začiatku doliny sa rozmiestňujeme po 6 do áut a takto plne naložený sme sa cestou necestou dostali až na koniec doliny. Odtiaľ super bahnistým chodníkom... s čoraz ťažšími nohami.... sme dorazili na Chatu pod Borišovom, ktorú skoro nebolo vidno, pre totálnu hmlu všade navôkol. Martina s Deniskou ostali zohrievať sa v chate a my ostatní sme vyšlapali na vrchol  Borišova (1510 m.n.m). Hore sme si iba spravili fotku, lebo nebolo absolútne nič vidno a rýchlo sme schádzali po šmykľavých kameňoch a blatistom chodníku späť na chatu. V bielom mlieku sme kráčali popri paliciach, ktoré nám určovali smer, ďalej na Ploskú, Chyžky, Koniarky späť do Necpalskej doliny. Mirka s Martinou nasadili vrtuľové tempo, takže sme v doline dlho nečakali na odvoz. Ada cestou nazbierala mätu a večer sme mali super skvelé Virgin Mojito. Naše labutienky večer odbojkotovali všetky zápasy, lebo nevládali a pravdu povediac aj my dospeláci sme sa cítili rovnako...nejako nám prestali fungovať nohy...No aspoň kúsok síl ukázali Monika so Sisou, ktoré si zahrali stolný tenis. Večer naši mládežníci objavili voľnú triedu, teda nastalo hromadné sťahovanie, lebo s dospelákmi v jednej izbe to nie je to pravé zrazové... PS: ešte jedna prúpovídka, akoby povedala Mirka....Denče sa podarili stúpiť na slona resp. slimáka a Kukinko poznamenal:" Ja tomu hovorím smola"... a Denča:" Ja tomu hovorím črevá na topánke"

STREDA: Mirka ráno musela odísť do roboty, takže si môžme dovoliť dlhšie ostať v spacákoch. Po jej príchode okolo11:00 odchádzame autami do Strečna a odtiaľ  na Starý hrad. Všetci sa tešíme na túto vychádzku, lebo naše nohy po včerajšej túre stále odmietajú poslušnosť... Počasie sa umúdrilo, začalo svietiť slnko a zo Starého hradu bol krásny výhľad na celé okolie.  Poobede bol čas na nákupy, spánok ,ale aj na nejaké to pivko v exkluzívnom prostredí krčmy...  Po big večeri (halušky so syrom) hráme vybíjanú so Salamandrom, ktorú prehráme, hráme futbal so Salamandrom, tiež prehráme 1:8, hráme futbal s Bátovcami, znova prehráme 0:3 ... po týchto herných debakloch, ktoré sme nebrali vôbec tragicky... sa na nás aj usmialo šťastíčko a vyhráme vybíjanú nad Bátovcami...aspoň niečo. Večer to stihli mládežníci ešte roztočiť na diskotéke a potom iba šup do spacákov, lebo zajtra nás čakala big túra...hrebeňovka Malá Fatra

ŠTVRTOK: Ráno sme plánovali vstávať o 5:00, takže sme si aj tak nastavili budík, lenže Rišo si z nejakej príčiny, ktorú sme nepochopili, dal budík na 4:00 ... takže všetci sme mali dosť nepríjmné skoré zobudenie. Veľmi rýchlo sme sa naraňajkovali a už sme museli bežať na bus do Šútova. O 6:20 začíname našu túru. Mirka nasadili raketové tempo a ani sme sa nenazdali a už sme sa fotili pri Šútovskom vodopáde(830 m.n.m.) a odtiaľ to už išli iba stále hore do kopca. Vyšlapali sme na Mojžišove pramene ( 1140 m.n.m.)...fotka... odtiaľ  na Hromové ( 1636 m.n.m.)...fotka... Chleb ( 1645 m.n.m.)... fotka... a  menšiu zastávku máme na Snilovskom sedle (1524 m.n.m.). Pokračujeme ďalej na Veľký ( fatranský) Kriváň (1709 m.n.m.), keďže do sedla vedie z Vrátnej doliny lanovka, vyzeralo to  ako na Václaváku v Prahe...Z vrchola bol nádherný výhľad na všetky svetové strany...hlavne na okolité kopce...výrazne sa vynímali Malý a Veľký Rozsutec, Chleb, Hromový a Stoh. Schádzame nižšie  na Pekelník a znova postupne stúpame na Malý (fatranský) Kriváň ( 1670m.n.m.). Na jeho vrchole sa fotíme pri vysokom kamennom stĺpe a dávame si prestávku na občerstvenie a fotenie panorám. Ďalej pokračujeme na Sedlo Priehyb, Stratenec, Sedlo Vráta, Biele skaly a bohatou kosodrevinou sa dostávame na najjužnejšiu časť Krivánskej Fatry na Suchý ( 1468 m.n.m.). Po menšom občerstvení a prezlečení prepotených tričiek schádzame na Sedlo pod Suchým. Potom pokračujeme veľmi rýchlo Kľačianskou Magurou, chodníkom lemovaným papradím a čučoriedkami na Chatu na Kľačianskej Magure. Na chate sme sa posilnili kofolou a pivkom a potom sme sa strmým kopcom kotúľali do dediny, kde sme chytili bus do Martina. Večer sme zistili, že sme skoro všetci poriadne pripečení od slnka a naše nohy a ruky sú opálené podľa dĺžky rukávov, kraťasov a ponožiek...

PIATOK: Mirka musela znovu odísť do práce a my ostatní máme voľný deň na relax. Náš kamarát z TOM Červík nám poradil kúpalisko v Turčianskych Tepliciach a nalákal nás na ihrisko na plážový volejbal... čo je super, lebo chceme odohrať ďalšie kolo Melón cupu.Takže znovu nasadáme do áut a vyrážame na kúpalisko Vieska. Tvárime sa ako ubytovaní v meste a dostávame zľavu na vstup. Na tabuli je teplota vody 24°C, ale v skutočnosti to bolo odosť menej. Voda bola jednoducho povedané studená, ešteže tam bol detský bazén s teplou vodou, takže my "motácke deti" sme sa mohli kúsok porochniť medzi ostatnými detičkami. To však nebolo najväčšie sklamanie...plážový volejbal a ani Melón cup sa nekonal...proste tam nebolo pieskové ihrisko a od volejbalového ihriska nemali pre zmenu kľúče... Po večeri sa znovu pokúšame hrať futbal, ale aj tentoraz prehrávame s Rýchlou rotou 1.3. Ale naše labutienky sa konečne dočkali volejbalového turnaja, kde boli samozrejme najväčšie hviezdy a vyhrali všetko čo sa dalo ... keďže sa prihlásili iba Salamandri, tak vyhrali iba nad nimi... ale potom si s nami ešte chceli zahrať dospeláci zo Salamandru a tvárili sa ako ťažkí frajeri a skoro ich porazilo, keď sme ich porazili ... Po vyhratom zápase mládežníci nabrali smer Pizzéria a ani sa nestihli osprchovať, tak sa aspoň poriadne navoňali všelijakými sprejmi...

SOBOTA: Konečne nastal deň, keď sa aj my Motáci pridávame k ostatným tomákom na spoločne organizovanú túru, lebo skoro vždy sme samostatná jednotka. Ráno odchádzame zrazovým autobusom do Slabinského podzámku. Odtiaľ pár minút šlapeme popri lese na zrúcaninu Sklabinského hradu. V hroznom teple sa veľmi rýchlo poprechádzame popri hradných múroch, urobíme pár fotiek a ďalej pokračujeme lesnými serpentínami na Katovu skalu ( 927 m.n.m.). Z vrchola bol nádherný výhľad na Veľkú Fatru a Turčiansku kotlinu. Po občertvení schádzame do Sklabinského podhradia, kde sa konala akcia "Kvet Podhradia". Bolo tam jarmok, ukážky rôznych remesiel a hlavne veľa naaranžovaných kvetov. Slniečko pálilo na 100 %, lavičky v tieni boli úzkym profilom, takže po prejdení jarmoku sme sa ukryli na breh potôčika a poniektorí aj máčali nohy v studenej vode. Konečne prišiel autobus, ale to by sme neboli Motáci, keby sme niekoho nemuseli hľadať. Tentoraz to bol Kukinko s Pajou, ktorých sme nemohli nájsť a dokonca sme ich dali aj vyvolať cez mikrofón. Nakoniec sa samozrejme našli sami a my sme mohli odísť späť do Martina. Po večeri dospeláci odišli pozrieť si ukončenie zrazu do centra a mládežníci zatiaľ dohrávali zápasy v stolnom tenise. O 9:30 bolo ukončenie tomáckeho zrazu v školskej telocvični. Čo sa týka výsledkov súťaži, dopadli sme veľmi dobre, ba až skvelo... 1.miesto volejbal, 2.miesto vybíjaná, 1.miesto Sisa stolný tenis, 2. miesta v stolnom tenise Paja a Monika.... škoda, že nedávali cenu vo futbale za najoriginálnejší športový výkon, lebo by sme to na 100% tiež vyhrali... Večer odchádzajú  domov Záhoráci, takže sa s nimi lúčime a potom už iba diskotéka a posledná noc na tvrdej zemi v spacáku.

NEDEĽA: Ráno sa veľmi rýchlo balíme a upratujeme triedu. Mládež odchádza na vlak a dospeláci nasadajú ku Mirke do auta a všetci naberáme smer domov...

A čo na záver? Počasie nás spočiatku moc neposlúchalo, ale potom sa umúdrilo a bolo nám super. Prešli me a videli sme toho veľa a máme kopec zážitkov a spomienok. O rok sa dúfam stretneme vo Vyhniach.